1206.2007 208

 

Kostol bol vybudovaný v roku 1631 pôvodne ako evanjelický pravdepodobne na miestach, kde predtým stál starší farský katolícky kostol, o ktorom sa zachovala správa, že ešte v roku 1560 bol v dobrom stave. V roku 1654 sa kostol stal znovu katolíckym. V nasledujúcom roku bol vo veľkej miere stavebne upravený. Pravdepodobne v tomto období nastala zmena jeho patrocínia. Približne o sto rokov neskôr v rokoch 1754-1788 bola nadstavená veža na západnom priečelí kostola. V roku 1936 bola strecha kostola a veže opravená skalickým staviteľom Doležalom. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený. V roku 1949 bol opravený. Pri oprave bola veža dočasne pokrytá nízkou ihlanovou strechou.

Ide o jednoduchú trojloďovú stavbu, na východe po celej šírke rovno uzatvorenú, bez stavebne odlíšeného kňazišťa. Vnútorný priestor širšej strednej a dvoch užších bočných lodí je zaklenutý valenými klenbami s lunetami, pričom bočné lode sú od hlavnej oddelené polkruhovými arkádami. Na západnej strane kostola sa nachádza murovaná empora. Priestory sakristie, sekundárne vzniknutej zamurovaním jednej arkády ľavej bočnej lode pri hlavnom oltári a priestory pod emporou sú zaklenuté križovou hrebienkovou klenbou.

Vonkajší prostý vzhľad nečlenenej hladkej fasády na obidvoch bokoch chrámového korpusu oživujú a staticky spevňujú iba štyri nižšie oporné piliere so šikmými strieškami, medzi ktorými sú umiestnené obdĺžnikové okná, hore polkruhovo ukončené.

Fasáda predstavanej veže s hlavným, v súčasnosti nepoužívaným vstupom do objektu je vodorovne oživená členením dvoma kordónovými rímsami a nerovnomerne rozmiestnenými menšími okennými otvormi obdĺžnikového tvaru s polkruhovým ukončením. Terajšia laternová baňa barokového tvaruu s bohatou profiláciou pochádza z roku 1959 a je rekonštrukciou strechy z počiatku tohto storočia, ktorá bola počas 2.svetovej vojny zničená. Baňa veže bola obnovená a pokrytá medeným plechom v roku 1963.

Vstupný portál kostola je v renesančnom slohu. Pozostáva z edikuly dvojstupňového architrátu a rozokladného frontonu s umiestnením erbu v jeho prostriedku. Portálový otvor z obidvoch strán lemujú a architektonicky zvýrazňujú plastické pilastre oživené na podstavcoch levou hlavou a na nástavcoh hlavíc anjelskými hlavami. Rohy rámovania portálu vyplňujú štylizované vetvy stromov.

Hlavný oltár je zasvätený Panne Márii. Pochádza z druhej polovice 17. storočia. Predstavuje ranobarokový typ oltárnej architektonickej stavby s ambitovými dverami v členení do dvoch poschodí, vyjadrených vodorovnými rímsami a so zvislým členením menšími stĺpikmi ukončenými kompozitnými hlavicami. Dolné poschodie oltárnej architektúry tvorí predĺžená predela vytvárajúca základňu pre vysoké stĺpy, oddeľujúce stredný obraz Immaculaty od bočných plastík svätého Petra a Pavla, umiestnených v plytkých nikách. Na stĺpoch je položené kladie s rozoklaným architrávom. Nad jeho strednou časťou je stĺpová architektúra oltárneho nástavca v strede s menším obrazom svätého Michala Archanjela. Po bokoch oltárneho nástavca sú drevené polychromované sochy panien a mučeníc svätej Kataríny a Barbory.

Ústredným kompozičným a myšlienkovým bodom celého oltára je hlavný oltárny obraz, olejomaľba na plátne od neznámeho barokového autora, zobrazujúci Immaculatu. Hodnoná monofigurálna kompozícia ústrednej rotujúcej postavy umiestnenej v bližšie neurčenom a z ľavej časi osvetlenom prostredí medzi oblakmi a puttami je podaná v gracióznom pohybe s jemnou tvárou a vlajúcou drapériou v prevažne modrobielej modelujúcej farebnosti celej obrazovej kompozície, ktorá pôsobivo kontrastuje s celkovou hnedou polychrómiou a zlatou ornamentikou obklopujúcou oltárnu architektúru.

Spoločným zankom na hlavnom oltári umiestnených bočných dvojíc plastík svätcov a svätíc je ich duševná citová exaltácia, vyjadrená uplatnením dynamického kontrapostu v postoji figúr a drapériou spolu s ich patetickou gestikuláciou. Živosť a výraznosť ich tvárí však značne utrpela viacerými neskoršími premaľbami. Plastickú výzdobu a celkový výraz oltára posilňuje početná ornamentika najmä v použití akantových listov, roziet a hlavičiek.

Bočný oltár svätej Anny pochádza z konca 17. storočia. Predstavuje drevenú polychromovanú oltárnu architektúru s predstavanými tordovanými stĺpmi, nad ktorými je vo vrchole rozoklaného tympanonu umiestnené božie oko, ovenčené radiálne sa rozbiehajúcimi lúčmi.

V strede oltára medzi stĺpmi je osadený oltárny obraz svätej Anny s Pannou Máriou a svätým Jozefom, v dynamickom pohybe v kompozícii diagonálneho kríža. Ústrednú interiérovú figurálnu kompozíciu podanú v tlmenom rozptýlenom svetle oživuje v pozadí pohľad do krajinnej scenérie. Bočné drevené plastiky svätého Františka a Kláry, situované hneď vedľa stĺpov stoja v kontrapostovom pohybe, ktorý podporujú aj bohaté a výrazné záhyby rozviatej drapérie.

Neskorobaroková drevená polychromovaná kazateľnica, dnes už nepoužívaná, vznikla v druhej polovici 18. storočia. Profilovaný parapet rečnišťa zdobia okrúhle figurálne reliéfy evanjelistov, doplnené bohatou ornamentálnou výzdobou girlánd, zostavených najmä z ružíc. Na zalomených volutách nástavca prehýbanej rezoančnej plastiky anjelikov s malými bedernými rúškami.

Klasicistická kamenná krstiteľnica s vypuklým vrchnákom z medi pochádza z prvej polovice 19. storočia. Umiestnená je v pravej časti kostola neďaleko oltára. Vajcovitá podkasaná noha nesie kupu, nádrž, ktorá je plasticky tvarovaná lupeňovitým rebrovaním.

Nástenné maľby v kostole sú datované rokom 1719. Ich autor sa usiloval slohovo sa prispôsobiť staršej vrstve malieb na empore, či už vo figurálnych kompozíciách, zasadených do oválnych formátov, situovaných na klenbových poliach empory, alebo aj ďalšími nástennými, námetove však už barokovým figurálnym kompozíciám v kostole (Svätý Ján Nepomucký, Svätý Štefan Kráľ, Immaculata a podobne).

Parapet murovanej empory je vplnený maľbami pochádzajúcimi z prvej polovice 17. storočia s polfigúrami apoštolov s príslušnými atribútmi. Plochy rohov medzi oblúkmi arkád nesúcich emporu sú vyzdobené neskororenesančnou ornamentikou v podobe štylizovaných vetiev a postáv kráľa Dávida.

V pravej bočnej lodi kostola je v stene osadený textový epitaf Bertolda Bohobudova, ktorý vznikol v roku 1645.

Plošná olejomaľba na plátne s námetom svätého Michala, vyhotovená v obdĺžnikovom formáte polkruhovo zakončenom, pochádza z polovice 19. storočia a je pravdepodobne prácou miestnehou autora, o čom svedčí istá rustikálnosť v celkovom komponovaní Michalovej postavy interpretovanej v dynamickom kontrapostovom postoji s patetickým gestom, v pevnej obrysovej línii v tlmenom osvetlení celého monofigurálneho výjavu.

Neoddeliteľnou súčasťou vnútorného vybavenia, mobiliáru kostola sú aj bohoslužobné predmety, ktoré sú trvale uchovávané na rímskokatolíckom farskom úrade.

Pozornosť si zaslúžia dva kalichy od neznámych autorov, vyhotovené z tepaného pozláteného striebra. Starší z nich pochádza z druhej tretiny 18. storočia. Má profilovanú nohu s trojosovým orechom a kupu do prvej polovice vyzdobenú kompozíciou z akantov, mušlí, roziet a kartuší. Druhý kalich, datovaný do rokov 1770-1780, má profilovanú nohu členenú volutami, pričom vo výplniach sú mušle. Orech a na ňom položenú kupu lupeňovitého tvaru zdobí motív festonu. Kupa je navyše v hornej časti doplnená dekoratívnym lemovaním s použitím perlovca.

Paacifikál zo striebra pochádza z polovice 18. storočia. Má nohu komponovanú v eliptickom tvare, bohato vyzdobenú lístkovou ornamentikou, volutami, ružicami a rokajmi. Na nohe je blokový orech s krížom s ramenami v tvare trojlistu dekorovaného kameňmi alexandrynmi. Modelácia samotného korpusu Ukrižovaného je hladká, plynulá, narušená iba diagonálnymi záhybmi bedernej rúšky.

Na východnej fasáde kostola sú osadené dve pamätné tabule katolíckych kňazov a národovcov Jozefa Karola Viktorína (1822-1894) a Jozefa Závodského (1870-1940), obidve jednoduchých obdĺžnikových plôch postavených na výšku s rozmermi 100x80cm.

Viktorínova tabuľa, vytvorená zo sivého mramoru, pripomína jeho kaplánsky pobyt v Senici, v prelomových rokoch 1847-1848. Dali ju vyhotoviť o sto rokov neskôr v roku 1947 “verní Záhoráci”. V hornej časti tabule je umiestnený bronzový kruhový reliéf s buditeľovou hlavou, pojednanou spredu v plastickej modelácii charakteristických výrazných rysov tváre len s veľmi jemne naznačenými dlhšími vlasmi.

Pamätná tabuľa Jozefa Závodského, tiež zo sivého mramoru, má v hornej časti kurhový reliéf zobrazujúci kňazovu hlavu v trojštvrťovom pohľade, pojednanú v jemnejšej mäkkej modelácii, pod ktorou je vyrytý stručný text venovania tabule “svojmu rodákovi a farárovi národovcovi – trpiteľovi na vďačnú pamäť v národe a cirkvi oddaní rodáci 1947”.

Text: Štefan Zajíček – Senica dejiny mesta        Foto: Hollý Milan

100_0629

 

5/5 (1)
5/51

Hodnotenie