Múzeum SNR, dom pani Kolenyovej na Myjave
Múzeum Slovenských národných rád na Myjave je špecializovanou jednotkou Slovenského národného múzea v Bratislave. Zameriava sa na dokumentáciu histórie Slovenskej národnej rady ako najvyššieho reprezentatívneho zákonodarného a štátoprávneho orgánu. Popri tejto špecializácii zabezpečuje aj dokumentáciu dejín podbradlansko-podjavorinského regiónu. Hlavná expozícia Múzea SNR prezentuje 150 rokov z dejín slovenského národa, jeho bojov a zápasov za uznanie svojbytnosti, práva na sebaurčenie, zvrchovanosť a vlastnú štátnosť. Jej zameranie je reprezentatívne a patrí medzi tie expozície, s ktorými by sa mal v rámci všeobecného vzdelávania oboznámiť každý občan SR.
Múzeum bolo otvorené v roku 1968 pri príležitosti 120.výročia vzniku I.SNR, ktorá 19.septembra 1848 po prvý raz zasadala práve na Myjave, a to v dome vdovy Anny Koléniovej.
SNM – Múzeum SNR
sídli v národnej kultúrnej pamiatke, ktorej základom je dom pani Koléniovej. V ňom v roku 1848 po prvý raz na území Slovenska zasadala a konala I. Slovenská národná rada. V tomto dome bolo 19.9.1848 vyhlásené slovenské povstanie za nezávislosť slovenského národa. K domu pani Koléniovej bol v r. 1968 vybudovaný nový pavilón, pripomínajúci symbolický stan z liateho betónu a skla – vypovedajúci o tom, že tu začalo to podstatné v našich národných dejinách, vyvrcholenie slov. národného obrodenia. Súčasne je tak vzácnou ukážkou – symbiózou novej a starej architektúry. Je prepojený spojkou malou pergolou s domom pani Koléniovej i s ďalšími dvoma objektmi – stavby z 20. – 40. rokov 20. storočia, ktoré najprv tvorili ochrannú zónu NKP, neskôr sa sami stali ako komplex NKP a v nich má múzeum od roku 1988 výstavnú sieň.
Dom pani Kolényiovej – národná kultúrna pamiatka
Rodina Koléniovcov v roku 1856 z Myjavy definitívne odišla, no dom pani Koléniovej je živý. Už tridsiaty rok rovnako srdečne prijíma svojich hostí – návštevníkov Slovenského národného múzea – Múzea Slovenských národných rád. Dýcha atmosférou doby. Návštevník prechádza všetkými pôvodne zariadenými miestnosťami. S úctou sa pristaví vo veľkej sviatočnej izbe, v ktorej dominuje pamätný stôl s podstolinami, lavicami z výbavy domu pani Koléniovej. Právom má tento stôl prívlastok hurbanovský. Na ňom sa písali moderné dejiny slovenského národa a on bol ich nemým účastníkom a svedkom. To, čo sa pri ňom začalo, bolo i dokončené. Je pevný ako národ, do ktorého dedičstva patrí.
Národná kultúrna pamiatka – dom Anny Koléniovej – má na fasáde osadenú pamätnú tabuľu s nápisom “V dome výbornej pani Koléničky založil sa prvý hlavný stan národných bojovníkov na Slovensku, tu bývaly prvé hlavy a vodcovia povstania slov. Tu sa prijímaly vyslanstvá okolitých obcí, vydávaly sa rozkazy pod pečaťou a podpisom Slov. národnej rady. Ztadiaľto sa rozosielaly Príhlasy ku slovenskému národu. A tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slovPamätný zostane dom tento ako i rodina v ňom bývajúca vernému synovi a dcére Slovenska.” citát z Histórie povstania slovenskieho 1848 od Mikuláša Dohnányho z roku 1850.
Myjava v rokoch 1848/1849 bola centrom slovenského národného pohybu. Tu dosiahli architekti národného programu Slovákov Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal M. Hodža zenit svojej činnosti. V dome pani Koléniovej po prvý raz na území Slovenska zasadala I. Slovenská národná rada. 19. septembra 1848sa tu konalo prvé národné zhromaždenie Slovákov, na ktorom bola ústami Ľ. Štúra vyhlásená nezávislosť národa slovenského, ako i prvé slovenské povstanie. Toto povstanie síce nedosiahlo svoj veľký cieľ, o ktorý usilovalo a v mene ktorého pozdvihlo zbrane, no jeho program sa stal trvalým a inšpirujúcim zdrojom pre celé nasledujúce generácie. Dom pani Koléniovej sa stal symbolom spätosti s odkazom predkov.
Dom Anny Koléniovej sa nestal hlavným stanom SNR náhodne. Osudy rodiny pani Koléniovej splynuli s celonárodnými udalosťami. S Koléničkami sa stretávame pri pamätnom divadle brezovskom 25. apríla 1848. V ďalších dňoch skutočne nezaháľali: šili kokardy, zástavy. 26. apríla jednu z nich vyvesili na svoj dom, o čom Hurban nadšene píše v liste svojej manželke. Z 26. na 27. apríla 1848 tu súčasne pripravil návrh “Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej”. Deň predtým proklamoval výzvu “Bratia Slováci”. Úlohy, ktoré z nej vyplývali, sa podujala spoločne s mužmi vykonávať i jediná žena – vdova Anna Koléniová. V jej dome začalo byť rušno. Vo veľkej sviatočnej izbe, ktorá susedí s kuchyňou a dievčenskou izbou, na ručne vyrezávanom stole z dubového dreva s podstolinami Hurban skoncipoval už spomínané Nitrianske žiadosti. Pri tomto stole rokovali o tom, ako ďalej, keď vyslanci Lajko Šulek a Daniel Bórik boli so Žiadosťami v Nitre uväznení. (Lajko sa už do života nevrátil. Zomrel na choleru v komárňanskom väzení 16. júna 1849. Jeho brat, neskôr ako spojka SNR, bol na jeseň odsúdený štatariálnym súdom v Hlohovci a popravený. Zaujímavé je, že ich sestrou bola neskoršia stará matka generála M. R. Štefánika). Po neúspechu Slovanského zjazdu bolo rozhodnuté zorganizovať povstanie proti Maďarom. Jeho centrom sa stala Myjava, odkiaľ sa plánovalo rozšíriť ho do horných stolíc Slovenska. Dom pani Koléniovej bol určený za hlavný stan povstania. I. Slovenská národná rada sa vytvorila vo Viedni, sem už cielene prišla večer 18. septembra 1848 i s dobrovoľníkmi. Tu SNR zasadala a konala v čase od 18. – 28. septembra 1848 vo veľkej sviatočnej izbe. Pani Kolénivá prejavila svoje organizačné schopnosti i v týchto dňoch: nechala vybrať mrežovanie z niektorých oblokov, aby členovia SNR v prípade nebezpečenstva mohli cez ne uniknúť. Pre ranených zriadila zamaskovaný priestor v pivnici pod pitvorom. Po porážke u Klasovitých sa snažila ukryť dokumenty SNR – dala ich zakopať blízko studne vo dvore. No našli sa. Jej dom bol vyrabovaný a pôvodne mal byť pre výstrahu vypálený. Podobne ako mnoho ďalších rodín i pani Koléniová sa musela pred maďarskou perzekúciou ukrývať za hranicou v moravskej obci Javorník. Po omilostení sa dobrovoľníci po šiestich týždňoch vrátili domov. SNR vtedy už hľadala naplnenie svojich požiadaviek cestou vernosti cisárovi. Pani Koléniová nezatrpkla. Aj počas II. dobrovoľníckej výpravy bol jej dom otvorený…
Text:, Múzeum SNR Foto: Hollý Milan
