Šľachtické rody žijúce v Uhorsku si budovali svoje sídla – hrady, zámky a v období renesancie kaštiele. Kráľ za preukazované služby dával šľachte do užívania, ale aj do vlastníctva svoje hrady a k ním priľahlé majetky. Tak to bolo aj s hradmi postavenými v pohorí Karpát ktorá zároveň plnili obrannú úlohu. Hrady aj kaštiele v priebehu stáročí menili svojich majiteľov. Do osudov obyvateľov Záhoria výrazne zasiahli mnohé šľachtické rody  a to najmä Bátoriovci (Báthory), Bakičovci, Balassovci, Czoborovci, Fuggerovci, Habsburgovci, Pálffyovci, Stiborovci, Nyári ale aj Matúš Čák Trenčiansky, Grófi zo sv. Jura a Pezinka.

Cestné prepojenie medzi Českým a Uhorským kráľovstvom vedúce cez Záhorie súvisiace s budovaním strážnych hradov n Malých Karpatoch a oporných vojenských staníc rozhodujúcou mierou vplývalo na osídlenie kraja.

Okrem vymenovaných hradov a kaštieľov sa na Záhorí zachovali aj ďalšie objekty. V Jablonici sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia, od 18. stor. sídlo panstva hradu Korlátka. V Rohove – klasicistický kaštieľ z 19. stor. – využíva sa ako sociálny ústav. Kaštieľ v Smrdákoch dal postaviť barón Vietoris je dnes súčasť kúpeľného areálu.

Budovy kaštieľov, zemianskych  kúrií, panských sídiel veľkostatkárov sa nachádzajú aj v ďalších obciach na Záhorí. Mnohé boli v priebehu 20. storočia prestavané a niektoré, keďže chátrali, zbúrané.

Hrady, zámky a kaštiele  vybudované zemepánmi sú svedectvom nielen ich panstva, ale dokumentujú  aj pracovitosť našich predkov a ich technické schopnosti. Sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie.