Senica – kaštieľ
Neskorobarokový kaštieľ z roku 1760 v Senici. Dvojpodlažná, trojtraktová budova typickej symetrickej barokovej dispozície, ktorá má stredný väčší trojosový a na bokoch dva menšie mierne vystupujúce dvojosové rizality. Autorom projektu kaštieľa je údajne rakúsky architekt Franz Anton Hillebrandt (1719-1797). od roku 1742 dvorský a uhorský komorný architekt a od roku 1757 riaditeľ dvorských a verejných stavieb v Uhorsku. V rokoch 1978-1984 bol kaštieľ renovovaný a odvtedy je sídlom Záhorskej galérie.
Fasáda kaštieľa je po celom obvode stavby horizontálne členená kordónovou rímsou. Prízemie je vertikálne členené lizénami s rustikou a poschodie pilastrami s rímsovými hlavicami. Celkovú plasticitu prilácie fasády umocňujú vzdúvajúce sa okrídlené supraporty nad obdĺžnikovými oknami na poschodí. Hlavný vstup do objektu je architektonicky zdôraznený výrazným portálom, ktorý má predstavené stĺpy s korintskými hlavicami, na ktorých spočíva balkón pôdorysne prehýbaných tvarov s kamennou balustrádou na zábradlia.
Na záhradnej strane fasády je predstavaný podjazd, projektovaný vo forme štvorbokej veže na prízemí s polkruhovými arkádami a na poschodí s malou kaplnkou, na strope ktorej sa zachovali zvyšky ilužívnej barokovej freskovej výmaľby s figurálnym náboženským motívom.
Na prízemí má kaštieľ v strednej tretine pôdorysu veľkú trojloďovú pilierovú dvoranu, zaklenutú pruskými klenbami, oddelenými medziklenbovými pásmi. Na poschodí nad ňou je umiestnená veľká sála s rovným plochým stropom, s kvalitnou akustikou, používaná pôvodne ako hudobný salón. V ostatných menších priestoroch sú väčšinou pruské a kláštorné klenby, pričom rohy miestností sú niekde obohatené polkruhovými výklenkami architektonicky orámovaných ník. Budovu ukončuje rozmerná manzardová strecha, ktorá je opticky oživená na všetkých stranách pôvodnými vikiermi.
Kaštieľ je umiestnený do areálu parku, ktorý bol pôvodne oveľa rozsiahlejší a vysadený vzácnejšími drevinami s piliermi, medzi ktorými boli kovové mreže. Oplotenie bolo odstránené v 50. rokoch 20. storočia.
Text: Štefan Zajíček – Senica dejiny mesta Foto: Hollý Milan
