header

 

Záhorské múzeum sídli v renesančnom poschodovom meštianskom dome na Námestí Slobody, pôvodne to bol dom grófov Pálffyovcov z Erdödu. Vznikol spojením a prestavbou dvoch stredovekých domov v prvej tretine 17. storočia, v rokoch 1780-1800 prišlo k jeho obnove. Neorenesančnú podobu získal na prelome 19. a 20. storočia, kedy bol dom vo vlastníctve rodiny Mittákovcov. V dvoch miestnostiach sú zachované renesančné klenby spočívajúce na masívnom stredovom pilieri. Jeho historické priestory boli upravené a od konca roku 1989sídlom Záhorského múzea.

 

Stála expozícia Záhorského múzea

Pri príležitosti storočnice múzea bola v septembri 2005 v obnovených priestoroch otvorená nová stála expozícia Záhorského múzea.
Pôvodné priestory na poschodí, určené už od roku 1905 pre múzeum, koncipoval architekt Dušan Jurkovič ako ilúziu ľudového domu so sieňou a izbou, architektonicky dotvorenou vyrezávaným stredovým pilierom a bohato zdobeným stropom. Tieto boli ponechané bez podstatných zmien.
V prvej – vstupnej časti je umiestnená veľkoplošná mapa Záhoria a znaky 85 záhorských miest a obcí.
Druhá časť tzv. blahovská izba je venovaná zakladateľovi múzea Dr. Pavlovi Blahovi , kde je umiestnená aj Blahova pôvodná zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov z konca 17. až 19. storočia a kolekcia holíčskej fajansy i kameniny.
Ďalšia časť expozície začína priestorom, zariadeným ako salón sestier Jurkovičových, spolupracovníčok Dr. Pavla Blahu pri zriadení „skalického výšivkárskeho družstva“, v ktorom malo toto družstvo svoje sídlo od svojho vzniku v roku 1910 až do roku 1919.
Národopisnú časť uzatvára priestor venovaný špecifikám roľníckeho hospodárenia na Záhorí; tradíciám vinohradníctva v skalickom rajóne, poľnohospodárskej a domáckej výrobe, dokumentovanej výrobou konopného plátna, povrazov a oleja.
Archeologická časť sa venuje archeologickému výskumu na Záhorí a jeho výsledkom, je dokladom jednotlivých fáz osídlenia. Rozdelené sú do troch úsekov : Doba kameňa, Doba kovu a Na úsvite dejín.
Historická časť expozície podáva historický obraz Záhoria a jeho členenie na jednotlivé panstvá. Pozornosť je venovaná Skalici ako slobodnému kráľovskému mestu, pokračuje témou Habáni na Záhorí a Náboženský život s dokumentáciou reholí a pútnických miest v regióne.
Rozsiahlu tému predstavujú historické remeslá a cechy, podnikateľské aktivity šľachty na Záhorí, kde hlavná pozornosť je upriamená predovšetkým na Františka Lotrinského a Pálffyovcov, záverečnú časť tvorí priblíženie tlačiarenskej a družstevnej tradície, predovšetkým škarniclovsko-teslíkovskej tlačiarni a zakladateľovi prvého družstva Samuelovi Jurkovičovi zo Sobotišťa.

 

Galéria Júliusa Koreszku

V roku 1991 bola v dvoch priestoroch stálej expozície Záhorského múzea zriadená Galéria Júliusa Koreszku ako jej samostatná časť. Prezentovaná je v nej tá časť maliarovej tvorby, ktorá vznikla počas jeho života v Skalici a odráža atmosféru mesta s jeho prírodným zázemím v polovici 20. storočia.

Július Koreszka (Dojč 1895 – Skalica 1958),maliar – krajinár, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, Akadémii výtvarných umení v Prahe. Absolvoval študijný pobyt v Paríži. Je jedným zo zakladateľov slovenskej krajinomaľby, venoval sa prevažne plenérovej maľbe, zachytávajúcej melancholické a lyrické nálady krajiny. Secesnou štylizáciou tvaru a tendenciou k plošnosti dospel k dekoratívnemu stvárneniu krajinárskych kompozícií.
Na mnohých svojich plátnach zachytil Skalicu, jej časti, historické stavby, ale i vinohrady a okolie mesta. Jeho diela sú i vo fonde Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Text: Záhorské múzeum                        Foto: Hollý Milan, Záhorské múzeum

101_0046

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Skalica

Zatiaľ nehodnotené

Hodnotenie