Pieskovisko Sandberg je svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu vyše 300 druhov fosílnych (skamenených) organizmov. More, v ktorom tieto živočíchy žili, sa tu rozprestieralo pred 16.-14. miliónmi rokov.

Sandberg bol striedavo morským dnom,plážou a útesom. Do stien pobrežia sa zavŕtavali lastúrniky (rod Lithodomus). Ostali po nich jamky v priemere 1 cm. Druhohorné vápence ďalej narúšali červy Polydora a hubky Vioa. Vody mora, ktorésa tu rozprestieralo, obývali mnohé druhy lastúrnikov, napr. Flabellipectensolarium(Lamarck), Panopea menardi Desh., ustrice Ostrea digitalina Dub., Pecten aduncus   Eichw; ulitníkov Turritella tricinta Borsom, Cellistoma trigone (Eichw.) a Bolima meynardi(Mitsch).

Vzácne sú nálezy ježoviek rodu Scutella, časté machovky a dierkavce. V mori žili aj väčšie živočíchy, o čom svedčia nálezy zubov žralokov, kostnatých rýb, ba dokonca nález stavca veľryby Mesocetus hungaricus (Kadič) a pozostatky tuleňa. More bolo hlboké okolo 60 m s normálnou salinitou (3,5 %).

Vodné toky do oblasti terajšieho masívu Devínskej Kobyly (hlavne jeho severné svahy) splavili zvyšky mnohých suchozemských stavovcov blízkych dnešným nosorožcom, antilopám, psovitým šelmám. Našli sa tu zvyšky obrovských chobotnatcov- mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov opice Pliopithecus antiguus (Gervais) a antropoidnej opice Sivapithecus darwini (Abel). Pokladáme ich za prapredkov dnešných indických opíc – gibonov, ktoré tvoria spojivo medzi ľudoopmi a opicami.

Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan). Horniny Sandbergu sú tvorené pieskami, pieskovcami, litotamniovými, lumachelovými, piesčitými vápencami a brekciami, piesčitými ílovcami. Mladý vek usadenín (báden) naznačuje ich malé spevnenie. Územie Sandbergu predstavuje stratotypovú lokalitu pre stratigrafický podstupeň “devín”.

Text: devinska.sk                     Foto: TIK Devinska Nová Ves

 

Zatiaľ nehodnotené