Po prvýkrát sa žrebčín v Kopčanoch spomína v rokoch 1660 – 1680, kedy bol Adamom Csoborom v Kopčanoch vybudovaný rozsiahly bohatý žrebčín (nachádzali sa tu arabské, španielské a iné kone), ale nepodarilo sa dokázať, že spomínaný žrebčín je totožný s jestvujúcim žrebčínom – Štítom, založeným Štefanom Lotrinským. O existencií žrebčínu svedčí aj záznam zo 17. 7. 1712, kedy majiteľ Marek Czobor preberá majetky svojej matky, vdovy, rodenej Erdődy. V zmluve sa syn zaväzuje zaistiť matke ročne 12 000 zlatých, dať k dispozícii 12 koní a iné náležitosti).

Kráľovský žrebčín v Kopčanoch bol založený roku 1736 Františkom Štefanom vojvodom Lotrinským (ako tretí žrebčín založený Karolom VI). Ten už v roku 1736 premiestnil do žrebčínu v Kopčanoch chovné kone dovezené zo Saaralbe. Roku 1765 Mária Terézia povýšila Kopčiansky žrebčín na dvorný – cisársky a kráľovský žrebčín. V roku 1798 boli do Kopčianskeho žrebčína presunuté kone z Tešína. Stádo tvorili väčšinou vraníci a beluše z kladrubského chovu. Plocha pozemkov užívaných žrebčínom (cca 400 koní) mala cca 400ha, väčšinou to boli lúky pri rieke Morave (pasienky ako Veľká a Malá Niva, Segeti, Olšová Niva a iné od Adamova až po Hodonín).

Kopčiansky žrebčín patril k žrebčincom menšieho typu (10 žrebcov, necelých 100 kobýl, a asi 200 mladých koní a kobyliek). V roku 1826 bol chov plnokrvníkov v Kopčanoch zrušený. V roku 1828 boli všetky kone zo žrebčína prevezené do Kladrúb nad Labem.

V 20. storočí bol objekt žrebčínu využívaný na rôzne účely. V roku 1935 tu bol založený roľnícky družstevný liehovar. V objekte sa spracovávala cukrová repa a zemiaky na (po vojne liehovar zanikol), sídlil tu holičsky semenársky štátny majetok.

Text: www.ckzkopcany.eu                     Foto: Hollý Milan

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kopčany

Zatiaľ nehodnotené