21515949

 

Veľké Leváre už roku 1397 mali kostol. Stál na najvyššom bode obce. Zmienky o ňom v dostupných materiáloch sú veľmi skromné. Podľa urbára z roku 1595 mal jednoduchú vežu, podľa kanonickej vizitácie z roku 1634 bol zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. Bol v ňom jeden oltár a na ňom maľovaný obraz. Na veži mal hodiny a jeden neposvätený zvon. Jeho výbavu tvorili kalich, strieborná ampulka a superpelícia. Možno predpokladať, že v ňom urobili určité úpravy evanjelici, ktorí ho po odňatí katolíkom užívali v rokoch 1595 – 1674. Po navrátení katolíkom prešiel najnutnejšími opravami a úpravami, po ktorých ho 16. mája 1676 znovu posvätil ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. Na mieste starého kostola dal postaviť nový veľkolepý chrám viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kolonič, ktorý mal blízky vzťah k Veľkým Levárom, lebo tu bolo jeho rodové sídlo.

Kostol staval v rokoch 1729 až 1733 architekt Peter Damiani. Náročná stavba kostola, ktorý je dominantou Veľkých Levár i okolia, trvala štyri roky. Na stavbe kostola i na jeho výzdobe sa podieľali ponajviac viedenskí majstri a umelci. Slávnostnú posviacku uskutočnil zakladateľ kostola kardinál Kolonič, ktorý posvätil aj hlavný oltár a štyri bočné oltáre. Posviacka sa konala 20. septembra 1733. Na stenách, kde bol kostol posvätený, dodnes sú konsekračné kríže. Pamiatka posviacky kostola sa slávi v obci ako hody každoročne v nedeľu po Narodení Panny Márie (8. septembra). Kostol je zasvätený Menu Panny Márie a bol posvätený v oktáve tohto sviatku. Možno vysloviť domnienku, že monumentálny kostol, ktorý budí dojem pútnického miesta, je pamätníkom päťdesiatročného jubilea víťazstva kresťanov nad Turkami pri Viedni v roku 1683. Pred rozhodujúcim stretnutím arcibiskup Selepčéni slúžil svätú omšu v Petržalke. Dal zhotoviť medailóniky, ktoré na jednej strane mali Sedembolestnú a na druhej strane meno Mária. S menom Mária na perách sa kresťanskí vojaci vydali proti dvojnásobnej presile a dosiahli víťazstvo, ktoré znamenalo definitívnu porážku Turkov a koniec tureckých nájazdov v strednej Európe. Na pamiatku tohto víťazstva pápež Inocent XI. vyhlásil 12. september za sviatok Mena Panny Márie. Vtedy to bolo ešte v živej pamäti, lebo medzi Záhorím a Viedňou boli veľmi živé styky. Do Viedne sa chodilo kupovať, predávať i do služby.

Barokový kostol je mohutná jednoloďová stavba pozdĺžneho tvaru. Má dĺžku 44 metrov, šírku 16 metrov, výšku 23 metrov. Vmestí sa doň asi 3000 ľudí. Dnu sa vstupuje troma bránami: jedna je v priečelí chrámu, ďalšie dve po stranách lode. Veže dosahujú výšku 46 metrov. Svätyňa má oblúkový uzáver. Osvetľujú ju dve hore zaoblené okná. Z oboch strán sa na ňu napájajú sakristie s klenutou klenbou. Nad sakristiami sú oratóriá s rovnou klenbou. Jedno bolo pre zemepánov, druhé slúžilo ako knižnica. Svätyňu na loď prepája triumfálny oblúk. Vnútro kostola má pruskú klenbu, ktorej medzipásy dosadajú na vstavané masívne podperné stĺpy, ukončené bohato zdobenými hlavicami. Loď kostola má medzi stĺpmi vtiahnuté kaplnkovité priestory. V prednej časti lode sú priestory rozšírené na úroveň oboch sakristií, majú bočné vchody, ako aj vchody do sakristií. Loď sa končí širším dvojvežím. V podveží kostola je chór, na ktorý zľava vedú schody. Chór osvetľuje jedno okno. V strede ohrady chóru je umiestnený farebne riešený erb Koloničovcov. Vonkajšie murivo vysokej stavby kostola je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Farebné riešenie je dvojtónové. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien, takže kostol má spolu deväť okien. Monumentálne dvojvežové priečelie kostola je bohato členené pilastrami (stĺpovité výstupky zo steny) so štukovými obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strednom výstupku prízemia je hlavný barokový stĺpový vchod, ku ktorému vedie novšie viacstupňovité a rozširujúce sa schodište. Hore na štíte medzivežia sú na masívne vypracovaných úpodstavcoch umiestnené sochy – v strede Panna Mária a po jej stranách svätá Katarína a svätá Barbora. Obdĺžnikové murivo dvojvežia je na rohoch lomené. Po stranách hlavného vchodu, ako aj na lomených bokoch prízemia sú výklenky pre sochy. Horné poschodie dvojvežia s deviatimi menšími štvorcovými oknami je oddelené rímsou. Ďalšia rímsa oddeľuje veže, ktoré majú medzi pilastrami štyri vyššie, hore zaoblené zvukové okná. Aj veže majú lomené nárožia. Murivo veží je ukončené rímsou, zaoblenou v strede. Pod rímsami sú vežové hodiny. Vrchol veží má baňovité zastrešenie, ukončené lampášikmi s amsívnymi krížmi.

Pod kostolom boli dve krypty: väčšia pri vstupe do kostola, menšia pod svätyňou. Boli v nich pochovávaní príslušníci rodu Koloničovcov a Wenckheimovcov. V nádvorí za kostolom je železná ohrada s krížom, predstavujúca náhrobky pochovaných patrónov chrámu. Posledný tu bol uložený Štefan Wenckheim roku 1923. Kostol je z troch strán ohradený vysokým múrom s dvoma železnými bránami. Zariadenie kostola Kostol mal pri posviacke päť oltárov. Ich počet postupom času vzrástol na sedem. Hlavný oltár Panny Márie stojí na čelnej stene svätyne kostola. Je to neskorobaroková práca s klasicistickými prvkami z čias stavby kostola. Uprostred vyššej pilastrovej architektúry je veľká olejomaľba Nepoškvrnenej Panny Márie, ozdobenej dvanástimi hviezdami okolo hlavy. Obraz je vsadený do mohutného rámu s polkruhovým ukončením v hornej časti. Na volútovom štíte oltára je reliéf Najsvätejšej Trojice medzi anjelmi. V strede oltára je svätostánok s výklenkom, v ktorom je umiestnený kríž. Po stranách svätostánku na volútových podstavcoch kľačia adorujúci anjeli. Medzi pilastrami sú na konzolách umiestnené sochy proroka Dávida s harfou a svätého Jakuba s knihou a palicou. Vonkajšie strany dopĺňajú dve väčšie ozdobné klasicistické vázy.

Oltár bol v osemdesiatych rokoch 18. storočia upravený v luiséznom štýle. Je to najväčší a slohovo najhodnotnejší luisézny oltár na Slovensku. Prešiel opravami v rokoch 1841 (z Boskovičovej základiny) a 1952. V roku 1995 sa uskutočnil odborný prieskum oltára pred jeho opravou, ktorá sa začala roku 1996 a skončila v roku 1997. Po oboch stranách pätky triumfálneho oblúka, pred jeho širokými stenami, sú umiestnené dva bočné oltáre, ktoré majú spoločný sloh i formu. Oltár svätého Jozefa je vľavo. Vo výklenku s polkruhovitým orámovaním medzi pilastrami je obraz svätca s Ježiškom a anjelmi. Po stranách oltára sú sochy svätého Jána Krstiteľa a Zachariáša. Na mramorovom stole je pod sklom staršia drevená socha trpiaceho Pána Ecce, Homo a po bokoch sú pod sklom relikviáre. Oltár svätej Anny vpravo má v strede obraz svätice s dcérou Pannou Máriou. Po stranách sú sochy ďalších dvoch svätcov. V strede oltárneho stola je Sedembolestná s mečom v srdci a po stranách sú relikviáre. V blízkosti oltára svätej Anny je krstiteľnica s medeným príklopom, na ktorom sú sošky Pána Ježiša a svätého Jána Krstiteľa. Je to dar zakladateľa. Pôvodne bola umiestnená vo výklenku naproti. V bočnom výklenku je socha Božského Srdca Ježišovho, dar miestneho farára Michala Melíška z roku 1901. Na ľavej strane v rozšírenom priestore je na vyššom podstavci socha Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Pri ľavostranných pilieroch lode je baroková kazateľnica. Jej ohrada je ozdobená sochami anjelov. Priestory, ktoré sú ohraničené ozdobnými pásmi, nesú reliéfy zo života Panny Márie. Na okrajoch striešky kazateľnice sú anjeli so znakmi štyroch evanjelistov. Vrchol striešky je zakončený sochou Dobrého Pastiera. Na pravej strane kostola oproti kazateľnici je veľký kríž. Kaplnkovité priestory v lodi kostola sú vyplnené ďalšími štyrmi bočnými oltármi. Oltár Panny Márie Ružencovej (vľavo) je neskorobaroková práca. V strede oltára je pod sklom Ružencová Panna Mária v červenom rúchu a modrom plášti. Okolo celej postavy sú anjeli. Po stranách oltára sú sochy svätej Kataríny Sienskej a svätého Dominika s knihou. Oltár svätého Matúša (vpravo) má v strede olejomaľbu: svätý Matúš píše, vedľa neho stojí anjel. Po stranách sú sochy svätcov Petra a Pavla. Na oltárnom stole je novšia menšia socha Božského Srdca Ježišovho. Pôvodne tu stála socha Božského Srdca Ježišovho. V kanonickej vizitácii z roku 1927 sa tento oltár spomína ako oltár Božského Srdca. Oltár svätého Jána Nepomuckého (vľavo) je neskorobaroková drevorezba z roku 1756 – dar Ladislava Koloniča. V strede má obraz svätca. Po stranách sú sochy svätého Leonarda s palicou ukončenou dvojitým krížom a svätého Floriána s horiacim domom. Pod obrazom je sklenená truhla s postavou svätého Jána Nepomuckého, po bokoch sú sošky anjelikov. Tiež je tu menšia soška svätého Don Bosca. Oltár svätého Františka Assiského (vpravo) je neskorobaroková práca z roku 1740. Dali ho zhotoviť miestni veriaci a bol posvätený s predchádzajúcim oltárom až v roku 1779 biskupom Štefanom Nagyom. Olejomaľba v strede predstavuje stigmatizovaného svätého Františka. Po stranách sú sochy svätého Antona Paduánskeho s Ježiškom na ruke a svätého Bonaventúru s kardinálskymi znakmi (palica a klobúk). Na volútovom štíte sú anjeli. Pod oltárnym obrazom je pod sklom upravený relikviár s ostatkami rímskej mučeníčky svätej Petrónie – dar zakladateľa, prinesený z Ríma. Na oltári je nová sadrová socha svätice s ružami v náručí. Na oltároch sa nachádzajú ozdobne zhotovené relikviáre. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1851 v kostole sú ostatky týchto svätcov: Reparát, Teodor, Urban, Vincent, Viktor, Placida, Jukunda, Benedikta, Adaláta, Zuzana, Fortunáta. Všetky relikviáre sú darom zakladateľa kostola Žigmunda Koloniča. Vo výške hornej časti bočných oltárov sú po oboch stranách výklenky. Niektoré z nich sú vyplnené sochami svätcov. Dubové lavice sú z čias stavby kostola. Vežové hodiny boli zadovážené v roku 1837 zo základiny miestneho rodáka kanonika Boskoviča. Mali ťažké kamenné závažia a denne ich bolo treba ručne naťahovať. V roku 1970 boli nainštalované nové vežové hodiny na elektrický pohon. Organ podľa kanonickej vizitácie z roku 1778 mal v hlavnom stroji osem registrov a v pozitíve šesť registrov. Postavili ho v dvoch etapách. Skriňa hlavného stroja má trojuholníkové bočné veže, vo výzdobe prevláda rokaj s mriežkou, čo nasvedčuje tomu, že táto časť vznikla okolo polovice 18. storočia. Zdá sa, že pozitív je mladší. Jeho esovité krivky a klasicistická výzdoba poukazujú na to, že vznikol aspoň o tridsať rokov neskôr. Nástrojová časť organu je nová. V roku 1948 bol organ zapojený na elektrický pohon. V roku 1990 bol opravený a rozšírený.

Kostol mal vo veži štyri zvony, zasvätené Panne Márii (15 q), svätému Jozefovi (9 q), svätej Anne (7 q) a umieračik (0,5 q). Počas prvej svetovej vojny boli tri zvony zrekvirované na liatie kanónov, zostal len umieračik. Po skončení vojny nové zvony pre veľkolevársky kostol zhotovila brnenská kovolejárska firma. Veľký zvon Panna Mária (800 kg) a malý zvon Anjel (300 kg) uhradili miestni veriaci a krajania žijúci v Amerike. Prostredný zvon Svätý Štefan (500 kg) dal vyhotoviť patrón kostola Štefan Wenckheim. Slávnostná posviacka troch nových zvonov sa konala 24. apríla 1921. V roku 1985 bolo zavedené automatické zvonenie na elektrinu. Na murive kostola je dvanásť konsekračných krížov, ktoré označujú miesta posviacky kostola: vo svätyni, pri bočných oltároch svätého Jozefa a svätej Anny, pri veľkom kríži oproti kazateľnici a na stredných pilieroch kostolnej lode. Elektrické osvetlenie bolo do kostola zavedené v roku 1937. V roku 1942 bolo inštalované zosilňovacie zvukové zariadenie. Kostol bol zrenovovaný po druhej svetovej vojne v rokoch 1946 – 1948. Pamiatkový ústav v roku 1958 zaradil veľkolevársky kostol medzi pamiatky celoslovenského významu. V roku 1977 bola na kostole položená nová strešná krytina. V rokoch 1996 – 97 bol zreštaurovaný hlavný oltár, v roku 1998 bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Anny, v roku 1999 oltár sv. Matúša a oltár oproti, ktorý je zasvätený Panne Márii. V roku 2000 bola zreštaurovaná kazateľnica. V apríli 2001 sme začali s opravou fasády kostola. Do výšky dvoch metrov bola z múrov kostola odstránená omietka. Boli namontované bleskozvody, inštalovaná hydroizolačná fólia okolo múrov kostola, nanesené sanačné omietky, namontované medené odkvapové zvody, urobené opravy a nátery žľabov a iných kovových častí a opravy strešnej krytiny. Práce boli dokončené v roku 2003. V roku 2004 bola vykonané tapacírovanie lavíc, stoličiek a sedesu. Bol oprášený a naladený organ a zreštaurovaný oltár sv. Františka z Assisi. V roku 2005 bol zreštaurovaný posledný oltár – oltár sv. Jána Nepomuckého. Miestnosť oproti sakristii bola v roku 2007 opravená a zariadená na kaplnku. Zariadenie do kaplnky darovali krížové sestry z Laxenburgu v Rakúsku. Prvá svätá omša bola v kaplnke odslúžená o polnoci zo Silvestra na Nový rok 2008. V priestoroch nad kaplnkou – v pamätnej miestnosti – sú uložené predmety z výzdoby kostola a zo života farnosti v minulosti. V marci 2008 bola vykonaná oprava strechy kostola, ktorú poškodila víchrica 1. marca 2008. Pri tejto príležitosti boli z povaly kostola odstránené nánosy prachu, nečistota a zvyšky škridlíc a stavebného materiálu z minulosti v celkovom množstve asi 50 ton. Na streche bolo doplnených 8 200 kusov škridlice. Staré a poškodené trámy boli spevnené. V tom istom roku bol vymaľovaný celý výstup na kostolnú vežu a obnovená omietka v krypte pod kostolom. V júli 2009 boli vymenené rozvody pre ozvučenie a inštalované nové reproduktory a mikrofóny. V oratóriu nad sakristiou bola vymenená podlaha a vymaľované steny schodišťa a oratória.

Text: farnosť Veľké Leváre        Foto: farnost.velkelevare.info

kostol_sucasnost1

 

Zatiaľ nehodnotené

Hodnotenie