Riečka Rudava patrí do geomorfologického celku Borskej nížiny, ktorá je súčasťou Záhorskej nížiny. Preteká cez najväčšiu oblasť viatych pieskov na Slovensku s celkovou rozlohou asi 570 km2. V špecifických podmienkach sa tu vytvorila pestrá mozaika mimoriadne vzácnych a na území Slovenska často jedinečných spoločenstiev, tečúce i stojaté vody a mokrade sa striedajú so suchými piesočnými dunami. Chemizmus viatych pieskov je extrémne kyslý, čo sa odráža v špecifických pôdnych a vegetačných pomeroch. Vďaka mimoriadnej pestrosti biotopov sa tu na pomerne malom území nachádza vysoký počet druhov a spoločenstiev s rozdielnymi ekologickými nárokmi.

Vysoká biologická rozmanitosť územia je daná aj jeho polohou na rozhraní karpatskej, panónskej a hercýnskej oblasti. Niektoré druhy sa ako veľká vzácnosť zachovali na vhodných stanovištiach ešte z ľadových dôb, kedy bolo na Záhorí subarktické podnebie – napr. páperec alpínsky (Trichophorum alpinum), stavikrv väčší (Polygonum bistorta), diablik močiarny (Calla palustris), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a niektoré druhy rašelinníkov. K najvzácnejším druhom európskeho významu patrí drobná orchidea hľuzovec Loeselov (Liparis loeselii), ktorý tu má najbohatší výskyt v rámci celého Slovenska.

V území je evidovaná prítomnosť 17 biotopov európskeho významu a 6 biotopov národného významu, ktoré plošne pokrývajú prakticky celé územie. Lesné biotopy zaberajú viac ako 72% územia v širokej škále lesných spoločenstiev od zamokrených slatinných jelšín až po suché borovicové dúbravy.

Z lesných spoločenstiev si zaslúžia pozornosť najmä slatinné jelšiny a to spoločenstvá ostricovo –  jelšového lesa a jelšiny s papraďou hrebenistou. Tieto pôvodné spoločenstvá s reliktnými druhmi sa dnes na Slovensku vyskytujú vo väčšom rozsahu už len na Záhorí. Rastú v medzidunovýchzníženinách a pozdĺž toku Rudavy na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody, často bývajú aj povrchovo zaplavované. V stromovom poschodí prevláda jelša lepkavá (Alnus glutinosa). V bylinnom poschodí tu nájdeme typický jelšinový druh, ostricu predĺženú (Carex elongata) a niektoré ďalšie ostrice (napr. ostricu metlinatú – Carex paniculata), z ďalších druhov papradník močiarny (Thelypteris thelypteroides), perutník močiarny (Hottonia palustris), vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata)

a vodnianku žabiu (Hydrocharis morsus – ranae). Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) Rosnička zelená (Hyla arborea) Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy.

Text:  sopsr.sk             Foto: velkelevare.sk

p015_0_00_02

 

 

5/5 (1)
5/51

Hodnotenie