Expozícia kníhtlače – Škarniclovská tlačiareň
–
Začiatok tlačiarenstva v Skalici je možné datovať do začiatku 70. rokov 17 st., kedy ( asi r. 1663 ) jezuiti založili kníhtlačiareň. Tú si v r. 1760 odkúpil Václav Šulc. V r. 1769 ju ale predal Jozefovi Antonínovi Škarniclovi. Tak sa začala história Škarniclovskej tlačiarne, kedy štyri generácie tejto rodiny (skoro 130 rokov)sa stali súčasťou slovenskej národnej kultúry.
Jozef Antonín Škarnicel sa narodil na Morave, chcel sa ale osamostatniť, preto odišiel do Skalice. Presťahoval sa z Olomouca. 9 rokov pôsobil v Šulcovej tlačiarni a ako 40- ročný tlačiareň odkúpil. Presťahoval ju z pôvodných priestorov ( dnešný hotel Tatran ) a vytvoril základné predpoklady úspešného fungovania tlačiarne i vydavateľstva. Vydával v latinskom, nemeckom, českom i maďarskom jazyku. Stal sa tlačiarom osvieteneckej literatúry. V roku 1780 sa vrátil do Olomouca, kde prevzal rodinnú tlačiareň po svojom svokrovi a skalickú predal svojmu synovi Františkovi Xaverovi Škarniclovi. Ten ju potom viedol štyridsaťtri rokov. Za jeho vedenia sa začala produkcia zvyšovať. Tlačiareň prevzal ako 29-ročný. Pokračoval v tlačení spisov, tlačil tiež pre školy a iné inštitúcie výročné správy, ročenky, tlačil kalendáre. Tie boli v tom období hlavným informačným zdrojom širokých vrstiev ľudu.
Po jeho smrti prevzali tlačiareň jeho synovia a vdova . Jedine syn Jozef sa ale venoval tlačiarni v Skalici. Bol to schopný organizátor práce v tlačiarni. Veľmi dobrú spoluprácu mal s Danielom Lichardom, redaktorom časopisu Obzor a dlhoročným vydavateľom kalendára Domová pokladnica.
Na Skalicu sa zamerali Štúrovci, keď tu chceli zriadiť kníhkupectvo a vybrali si tlačiareň Jozefa Škarnicla, kde vydávali slovenskú spisbu.
Pre vzdelávanie širokých vrstiev obyvateľstva malo význam vydávanie drobných náučných alebo zábavných a cenovo dostupných publikácií.
S tlačiarňou sa spájajú mená Jozef Miloslav Hurban, Viliam Paulíny Tóth, František Víťazoslav Sasinek, Pavol Blaho a iní.
Rozhodujúci význam pre povznesenie národa malo zdokonalenie hospodárstva, zavádzanie nových technológií a strojov. Toto si uvedomoval Daniel Lichard a začal vydávať časopis Obzor, kalendár Domová pokladnica, Slovenský kalendár, príručky Malý gazda, Malá gazdiná, Malý účtovník. Lichard bol technický riaditeľ tlačiarne a zaslúžil sa o jej modernizáciu.
Jozef Škarnicel zriadil vo svojom podniku okrem kníhkupectva aj knižnicu. Podporoval na štúdiách nadané deti z chudobných rodín.
Tlačiareň vydávala teda osvieteneckú literatúru, štúrovské tlače, knihy, periodiká, jarmočné tlače, plagáty, úradné tlače ,kalendáre ai. ale tiež bankovky. Tlač bankoviek udelil ako právo Jozefovi Škarniclovi panovník Ferdinand I. Jozef sa stal i čestným tlačiarom Matice slovenskej . Za jeho obdobia sa tu tlačilo 16 časopisov
Po smrti Jozefa Škarnicla prevzala tlačiareň vdova a dcéry. Výrobu však vedú Lev, Vítkovič a Jozef Teslík.
Činnosť tlačiarne pokračovala i po roku 1897, kedy ju odkúpili Teslíkovci, ktorí vo vydávaní nadviazali na rod. Škarniclovú až do roku 1949.
–
Text: Turistická informačná kancelária Skalica Foto: Hollý Milan