Šľachtické rody žijúce v Uhorsku si budovali svoje sídla – hrady, zámky a v období renesancie kaštiele. Kráľ za preukazované služby dával šľachte do užívania, ale aj do vlastníctva svoje hrady a k ním priľahlé majetky. Tak to bolo aj s hradmi postavenými v pohorí Karpát ktorá zároveň plnili obrannú úlohu. Hrady aj kaštiele v […]

Čítať viac →
Holíč kaštiel

  Bol vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový výzor je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo c.k. rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena U je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zlikvidovaný po roku 1919. Najstaršie […]

Čítať viac →
sobotiste_kastiel

  Obec sa nachádza na úpätí Bielych Karpát, na rozhraní Myjavskej a Chvojníckej pahorkatiny. Od okresného mesta Senica je vzdialená 8 km. Má bohatú históriu. Založenie obce sa datuje do roku 1251, bol to majetok  pánov z hradu Bana. Od roku 1297 patrila hradu Branč. V roku 1547 sa tu usadili habáni. V Sobotišti pôsobil […]

Čítať viac →
1206.2007 203

  Neskorobarokový kaštieľ z roku 1760 v Senici. Dvojpodlažná, trojtraktová budova typickej symetrickej barokovej dispozície, ktorá má stredný väčší trojosový a na bokoch dva menšie mierne vystupujúce dvojosové rizality. Autorom projektu kaštieľa je údajne rakúsky architekt Franz Anton Hillebrandt (1719-1797). od roku 1742 dvorský a uhorský komorný architekt a od roku 1757 riaditeľ dvorských a […]

Čítať viac →
branc

  Hrad mal strážnu funkciu. Chránil cesty smerujúce z Uhorska na Moranvu a do Českého kráľovstva na mieste tzv. Zemskej brány. Je postavený na náhornej plošine Myjavskej pahorkatiny neďaleko úpätia pohoria Bielych Karpát, na homoľovitom kopci v n. m. výške 475 m. Hrad bol pôvodne gotický s vežou, palácmi a kaplnkou. Zrúcaniny hradu vyčnievajú nad […]

Čítať viac →
devin1

  Monumentálna zrúcanina sa týči na brale nad sútokom rieky Moravy a Dunaja. Hrad zohrával strategickú úlohu na prístupovom území tzv. „Dunajskej brány“. Archeologické nálezy dokumentujú, že bol osídlený už v neolite. Po panónskych kmeňoch. Bójoch a Keltoch ovládli túto významnú križovatku ciest Rimania. Okrem pevnosti Carnuntum v neďalekom Hainburgu postavili na hradnom kopci začiatkom […]

Čítať viac →
hrad-pajstun

  Zrúcanina hradu sa nachádza v pohorí Malých Karpat na vápencovom chrbte nad obcou Borinka v n. m. v. 486 m. Hrad patril do sústavy kráľovských strážnych hradov, ktoré v malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadnej hranice Uhorska. Písomný doklad o hrade pochádza z roku 1273. Najstarší majitelia vlastnili i panstvo Stupava. […]

Čítať viac →
plavecky-hrad-zhora

  Zrúcanina hradu sa vypína nad obcou Plavecké Podhradie ležiacej na rozhraní Borskej nížiny a Malých Karpát na brale v n. m. výške 400 m. Postavili ho v r. 1256-1273 ako kráľovskú pohraničnú pevnosť, ktorá patrila do sústavy obranných hradov Uhorska. Gotický hrad tvoril stred dnešnej ruiny. Pozostával z paláca a hranolovej veže. V druhej […]

Čítať viac →
ostry-kamen

  Zrúcanina hradu sa týči na západnom ostrohu najvyššieho vrchu Malých Karpát Záruby v n. m. výške 510 m. Hrad bol založený ako súčasť kráľovských strážnych hradov v 13. storočí, aby ochraňoval Českú cestu smerujúcu zo Záhoria cez priesmyky Malých Karpát do Trnavy a obcí pod Karpatmi. Význam hradu potvrdzuje i privilégium kráľa Karola I. […]

Čítať viac →
korlatko1

  Zrúcanina hradu Korlátka sa nachýdzajú na návrší zelesneného terénu Malých Karpát v n. m. výške 455 m. Zrúcanina sa vypína nad v terénom v tesnej blízkosti miestnej časti obce Rozbehy. Hrad vznikolako predsunutý kráľovský opevnený strážny hrad na severozápade hraníc Uhorska s Českým kráľovstvom. Prvý raz sa spomína v roku 1289 ako majetok Uhrína. […]

Čítať viac →